Morfológia spisovnej slovenčiny

Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateĺstvo, 1980. — 145 s.Morfológia je tradičné označenie pre opis (vedu o) tvarových prostriedkov jazykovej stavby.
Presnejšie definície sa rôzna. Napríklad v diele Morfológia slovenského jazyka (1966) je tvaroslovie definované ako: ".jazykovedná náuka o gramatických tvaroch slov, ako aj o slovách, ktoré majú funkciu tvarov. Morfológia je teda náuka o tvarovej rovine v systéme jazyka."
Zjednodušene možno povedať, že gramatiku delíme na tvaroslovie (morfológiu) a skladbu (syntax), pričom tvaroslovie sa v rámci gramatiky zaoberá slovnými druhmi, ich ohýbaním (skloňovaním, časovaním a stupňovaním) a pravidelným odvodzovaním slov pomocou predpôn, prípon a vpôn.
Pojem uviedol do jazykovedy August Schleicher v roku 1859. Jazykovedec zaoberajúci sa tvaroslovím je morfológ.
Morfologické hľadisko je napríklad aj základom typologickej klasifikácie jazykov na analytické, flektívne a aglutinačné. Slová určitého jazyka morfológ pritom chápe ako zostavené z jednej, či viacerých morfém.